Zdravý pes
Na to, aby ste poznali, kedy je pes chorý, musíte poznať príznaky dobrého zdravotného stavu. Zdravý pes je čulý a ostražitý a veľmi sa zaujíma o svoje okolie; i keď u malých šteniat je úplne normálne, že jednu chvíľu sa preháňajú okolo a v tej nasledujúcej už zase spia. Ňufák je obvykle vlhký a lesklý, to ale záleží na tom, čo práve pes robí - ľudia sa často znepokojujú tým, že ich pes má suchý ňufák, keď to jediné, čo sa stalo je, že pes si práve vyhrabával svoju obľúbenú kosť. Uši by mali byť čisté a bez zreteľného mazu a zápachu. Srsť by mala byť bez lupín a viac či menej lesklá, to závisí od typu srsti. Na koži by nemali byť vredy ani škvrny. Pes by sa mal zdravo pohybovať, to znamená nedávať prednosť jednej nohe pred druhou, a pohybovať sa uvoľnene. Zdravý pes by mal mať zdravú chuť do jedla. Mal by sa na jedlo tešiť a jesť ho s chuťou.
Prvá návšteva u veterinára
Pokiaľ ste už skôr nevlastnili nejaké zviera, mali by ste pred tým, než si obstaráte psa, navštíviť veterinára. Ako si veterinára vyberiete, to záleží od toho, aké máte preferencie. Niet nad osobný rozhovor, keď ide o to, urobiť si predstavu o tom, ako veterinárna prax funguje, aké sú ordinačné hodiny a ako je ordinácia vybavená materiálne - o tom všetkom sa s vami veterinár rád porozpráva. Vy sami aj vaša rodina k šteňaťu veľmi rýchlo priľnete. To je obvyklé. V prípade, že veterinárna prehliadka odhalí čokoľvek, čo naznačuje, že by šteňa malo byť vrátené predávajúcemu, je dôležité aby ste o tom vedeli ešte pred tým, než sa toto puto vytvorí.
Tejto situácii môžete predísť, ak si šteniatko kúpite od chovateľa a nie od množiteľa. Množiteľa spoznáte tak, že nie je je ochotný ukázať vám rodičov šteniatok, priestory kde vyrastali, navrhne prebratie šteniatka na ulici a pod. Je dôležité, aby ste vedeli, že množiteľom šteniat ide prioritne iba o zárobok, nezaujíma ich zdravotný stav šteniatka. Berú to ako predaj parfumov či ponožiek, čím viac kusov predajú, tým lepšie. Matky takýchto šteniat sú obvykle zatvorené v malých klietkach bez možnosti pohybu, dostatočného prísunu jedla či vody, odkázané iba na to, aby čo najčastejšie rodili. Ak už je fenka nepoužiteľná, zbavia sa jej či už vyhodením alebo zabitím. Nepodporujte toto týranie a predídete výčitkám i zdravotným problémom šteniatka, ktoré býva väčsinou ustráchané a neodborným krížením zdravotne postihnuté, čo sa prejaví hneď alebo časom.
Je teda potrebné zariadiť prehliadku šteňaťa na deň, keď si ho obstaráte. Veterinár zopakuje povrchovú veterinárnu prehliadku, ktorou už šteňa prešlo pred tým, než ste ho kúpili, ale pôjde do väčších detailov, skontroluje šteňaťu čo možno najdôkladnejšie pľúca a srdce, uši a kožu, nohy, labky a jeho genitouriálny systém.
Táto prehliadka by šteňa nemala vyľakať. Veterinár sa pred tým než prehliadku vykoná, so šteniatkom zoznámi - bez náhlenia, aby k nemu šteňa získalo dôveru.
Takmer určite teraz šteňa dostane svoje prvé očkovanie, pokiaľ už nebolo očkované predtým.
A opäť by to šteňa nemalo vyľakať; veľa šteniat si často vôbec nevšimne, že dostali injekciu. Prinajhoršom zakvíli, potom ho teda upokojujte a tešte o to viac. Celá udalosť by mala prebehnúť vo veľmi pokojnej atmosfére.
Veterinár vám tiež pravdepodobne poradí ohľadne odčervovacích a odblšovacích režimov a povie vám, ako dlho bude trvať, než si šteňa vďaka vakcíne vytvorí imunitu voči infekciám, teda ako dlho musí vakcína prebehnúť pred tým, než sa šteňa dostane do kontaktu s inými psami.
Očkovanie
Očkovanie pokrýva štyri hlavné choroby psov: psinku, leptospirózu (infekcia obličiek a pečene), hepatitídu (vyvolávanú pečeňovým vírusom) a parvovirózu. Môžete ho tiež nechať očkovať proti adenovírusovému kašľu.
Prvá dávka očkovacej série sa obvykle podáva od siedmeho do ôsmeho týždňa veku šteňaťa, i keď v prípade, že v psincoch chovateľov existuje riziko nákazy, môže byť očkovanie proti určitým chorobám urobené oveľa skôr. Táto raná vakcína sa obvykle pri bežnej prevencií podceňuje.
Druhú injekciu šteňa dostáva v približne dvanástich týždňoch veku. Je nevyhnutné, aby interval medzi očkkovaním bol dostatočne dlhý, aby imunitný systém šteňaťa mohol zareagovať na prvú dávku vakcíny; druhá dávka potom zosilní úroveň imunity do takej miery, ktorá psa ochráni na dlhší čas.
Očkovanie sa každý rok opakuje, čo je postup známy ako "preočkovanie". Keď pes vyrastie, majú majitelia skolny ignorovať upomienky na preočkovanie. To nerobte! Niektoré zložky síce môžu psovi poskytnúť plnú imunitu na celý život, na to sa ale nedá spoliehať; iné zložky sa rozhodne musia každý rok preočkovávať. Navyše očkovanie proti besnote je povinné zo zákona.
Preočkovanie
Pri iných infekciách, bohužiaľ, hoci opäť nie je pravdepodobné, že tieto choroby postihnú psa viac než raz za život, neposkytujú vakcíny trvalú imunitu, aj keď počas obdobia ich pôsobenia je táto imunita výborná. Typickou chorobou tohoto typu je psinka. Vakcináciu proti psinke je nutné opakovať každý druhý rok, aby sa udržala vysoká úroveň imunity. Tretiu skupinu infekcií tvoria choroby ktorými sa pes môže nakaziť opakovane, a proti ktorým pôsobí vakcína pomerne krátky čas. Napriek tomu sa oplatí vakcínu aplikovať, pretože tieto choroby sú nebezpečné. K týmto chorobám patrí leptospiróza, ktorú zvyčajne prenášajú líšky či iné psy, ale prenášačmi jedného z typov tejto chroby sú predovšetkým krysy. Nie všetkým chorobám, ku ktorým sú psy náchylné, sa dá vyhnúť očkovaním, ale tým najčastejšie smrteľným chorobám sa takto zabrániť rozhodne dá.
Infekčný kašeľ
Špecifická choroba, pri ktorej neexistuje úplná prevencia, je infekčný kašeľ, infekčný zápal hrtanu a priedušnice. Infekčný kašeľ sa nedá opísať jednoducho. Táto choroba sa prenáša kvapôčkami, ktoré vykašliavajú do vzduchu psy, u ktorých už táto choroba prepukla.
K nákaze dochádza len pri veľmi tesnom kontakte ako je oňuchávanie sa nosmi cez pletivo psinca. Prinajmenšom rovnako možnou príčinou nákazy je vzájomný kontakt psov na výstavách, súťažiach a výcvikových kurzoch. Infekčný kašeľ vyvoláva komplex infekčných činiteľov. Najúčinnejšia vakcína, napriek tomu, že ani tá nepostihuje všetky možné zložky infekcie, sa podáva formou nosného spreja. Väčšina chovateľov radí majiteľom, aby zaistili vakcináciu psa proti infekčnému kašľu tesne pred tým, než pôjde pes do psinca. Niektorí chovatelia tvrdia, že si vakcináciu treba zaobstarať predtým ako si psa kúpite.
Blchy
Začnime predpokladom že váš pes blchy má. Blchy sú u psov najbežnejší kožný parazit. Ich prítomnosť môže vyvolávať priamo či nepriamo, veľké percento kožných problémov.
Blchám sa dobre darí v teplom a príjemnom prostredí domu vykurovanom ústredným kúrením; a po lete s blchami tak nikdy nenasleduje zima bez bĺch. Odblšovanie by sa teda malo robiť po celý rok.
Často je ťažké zistiť či pes blchy má, napomôcť vám môže vytrvalé a časté škriabanie psa, očividná nervozita a podráždenosť, taktiež rýchle vrhanie sa zubami na miesto kde ho práve uhryzla.
Sú malé, rýchlo sa pohybujú a dokážu skákať veľmi ďaleko. Blchy nikdy nežijú sami. Keď uvidíte jednu, môžete si byť istý že pes ich má oveľa viac. Pokiaľ žiadnu nevidíte, sú najskôr niekde okolo.
Na trhu je niekoľko účinných sprejov a vôd, ktoré blchy bezpečne zabíjajú (niektoré z nich treba ale aplikovať opatrne) a väčšina nejaký čas pôsobí. Zabrániť aby pes blchy znova nedostal, je veľmi ťažké.
Všetky odblšovacie prípravky treba aplikovať pravidelne, ak majú byť účinné. Je dôležté mať na pamäti že blchy sa rozmnožujú mimo tela hostiteľa, a teda, na každú blchu ktorú na psovi nájdete pripadajú doslova tisíce bĺch v jeho pelechu, vo všetkých štrbinách podlahy, v kobercoch, medzi vankúšmi na gauči, a všetky sa množia šialeným tempom. Na trhu je množstvo prípravkov ktoré vám zaistia účinnú ochranu vecí v dome pred blchami. Dôkladné vysávanie tento problém nevyrieši, ale pomôže.
Kliešte
Kliešte obvykle sužujú psov ktorí žijú na vidieku. Ich zvyčajným hostiteľom sú ovce. V USA, Austrálí, Afrike a v trópoch kliešte prenášajú na psov rýchlo usmrcujúce choroby a psy tam proti nákaze dezinfikujú každý týždeň kúpeľom alebo sprejom. V Európe, kde choroby psov prenášané kliešťami nie sú bežné, to nie je potrebné.
Kliešte sa živia krvou hostiteľa; nacucaný kliešť je na koži psa niekedy považovaný za bradavicu. Občas psa napadne jeden kliešť, niekedy ich môže mať niekoľko. Kliešte sa odstraňujú po jednom. Neskúšajte ich odtrhnúť. Existujú iné spôsoby, ako ich zabiť. Vhodné sú ušné kvapky, ktoré sú určené na ničenie parazitov, rovnako užitočný je denaturovaný lieh, alebo aj gin. Kliešť sa nepustí hneď, mal by ale odpadnúť do 12-tich hodín po aplikácí prípravku. Môžete si taktiež zaobstarať špeciálnu pinzetu ktorou kliešťa vytočením odstránite, hygienicky a bezpečne.
Vši
Vši našťastie dnes nie sú bežné parazity psov. Prítomnosť vší sa dá odhaliť podľa okom viditeľných skupín vajíčok prichytených ku chlpu, často na uchu alebo na hlave psa. Vši sú malé a nepohyblivé. zvyčajne sa vyskytujú vo veľkom množstve. ale zrejme nevyvolávajú u psa také svrbenie ako blchy.
Vši sa prenášajú priamym kontaktom z jedného psa na druhého. Dajú sa odstrániť insekticídnymi šampónmi.
Prosím pomoc
(Laura Vargová, 13. 4. 2017 11:40)